Ročne prídu do slovenských kín približne štyri milióny divákov

Bratislava 12. marca (TASR) - Kým návštevnosť slovenských kín v roku 1993 bola okolo osem miliónov divákov, v posledných rokoch sa pohybuje na hranici štyroch miliónov. \"Maximálny pokles divákov v kinách zaznamenali nielen u nás, ale v celej Európe v roku 2007. V tomto roku prišlo do slovenských kín len 2,7 milióna ľudí,\" uviedol pre TASR Miroslav Ulman zo Slovenského filmového ústavu v Bratislave.

Každý rok na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne ponúka Európske audiovizuálne observatórium predbežné štatistiky o vývoji návštevnosti a tržieb v celej Európe. Podľa nich mala v roku 2009 Slovenská republika najvyšší nárast tržieb, až 38 percent, a druhý najvyšší nárast počtu divákov v celej Európe. V rámci nárastu týchto kritérií patrilo Slovensko k najúspešnejším krajinám Európy.

Záujem o návštevnosť kín sa v porovnaní s historicky najnižším číslom v roku 2007 postupne oživuje. \"V roku 2009 bola rekordná návštevnosť a v roku 2010 bola návštevnosť, aj napriek finančnej kríze, asi len o päť percent nižšia ako rok predtým,\" skonštatoval Ulman. Podľa neho ľudia práve v čase krízy hľadali zábavu a odreagovanie od každodenných problémov.

V roku 2010 boli rekordné tržby, najvyššie v ére samostatného Slovenska, v hodnote viac ako 18 miliónov eur, podmienené aj počtom 3D predstavení, na ktoré stojí vstupenka osem eur. \"Tým sa aj celkové priemerné vstupné na Slovensku zvýšilo na 4,61 eura,\" vysvetlil.

Priemerný slovenský divák nie je podľa jeho slov vyberavý. Na formovaní filmového vkusu slovenských divákov sa podpísala skladba programových filmových titulov v Slovenskej televízii, ktorá bola odlišná ako napríklad v Českej televízii. Uvádzanie artových titulov bolo okrem filmových klubov veľmi zriedkavé a v neposlednom rade má na divácky vkus vplyv aj absencia akejkoľvek filmovej výchovy v školách.

\"Mnoho ľudí ani nevie, že by mohlo chcieť aj iné filmy, než aké sa mu ponúkajú. A pretože distribúciu tvoria súkromné spoločnosti, ktoré majú záujem, aby profitovali, prispôsobujú sa vkusu divákov. Občas prinesú film, ktorý získal na festivalových prehliadkach významné ocenenia, ale väčšinou prinesú tituly, ktoré programovo lákajú divákov,\" zhodnotil Ulman.

O tejto skutočnosti svedčí fakt, že najnavštevovanejším filmom v ére samostatného Slovenska nie je ani Avatar, ani Titanic, tak ako vo svete, alebo iné filmové hity, ale je to titul Leví kráľ, ktorý videlo vyše 600.000 divákov.

V rebríčku Top 10 v rozpätí rokov 1993–2010 patria po Levom kráľovi ďalšie miesta Titanicu, Jurskému parku a filmu Bathory, ktorý videlo vyše 400.000 divákov. \"Keď si uvedomíme, že po roku 2000, keď sme považovali návštevnosť slovenského filmu 5000-6000 divákov za úspech a návštevnosť 20.000 divákov za mimoriadny úspech, zrazu prilákal slovenský film do kín neuveriteľných 400.000 divákov. V roku jeho premiéry vzrástol podiel slovenských filmov na celkovej návštevnosti na 15 percent, teraz dosahuje hodnotu okolo jedného percenta. V Česku alebo vo Francúzsku je podiel na návštevnosti domácej produkcie okolo 30 percent,\" uviedol Ulman a dodal, že príčina malej návštevnosti diel slovenskej produkcie spočíva aj v tom, že filmová tvorba na Slovensku za českou zaostáva.

Na Slovensku máme desať až 12 distribučných spoločností, medzi ktoré patria aj malí distribútori s jedným až tromi filmami ročne. Veľké distribučné spoločnosti distribuujú okolo 30 až 38 filmov ročne. Ulman uviedol, že v roku 2010 prinieslo 12 distribučných spoločností do kín 187 premiér. \"Je to dosť veľa filmov, pretože spolu je ročne premiér od 180 do 200. Ak vezmeme 365 dní roka, znamená to, že každý jeden a pol dňa je v kinách na Slovensku nová premiéra,\" podotkol Ulman. Ako ďalej uviedol, okrem premiér sa hrajú aj staršie filmy, na ktoré vlastní distribučná spoločnosť práva.

V roku 2010 sa tak na projekciách v slovenských kinách hralo 484 rôznych filmov. \"Ponuka titulov je teda veľká. Jednosálové kiná, ktoré navyše nehrajú každý deň, nemajú šancu všetky nové filmy, ktoré sa dostávajú do distribúcie, zahrať,\" zhodnotil.

Aj keď si divák má z čoho v multiplexoch vyberať, ponuka je podľa filmového odborníka problematická, pretože vychádza najmä z dopytu. Najväčší záujem je o komerčne orientované filmy, detské predstavenia, komédie, zatiaľ čo umelecky náročnejšie, tzv. artové filmy dostávajú zväčša priestor len vo filmových kluboch. Na Slovensku sa tak podľa jeho slov v multiplexoch klubové filmy vôbec nehrajú a nekomerčné filmy si musia cestu do multiplexov \"vybojovať\".

Priemerný divák často podľa Ulmana prichádza o možnosť pozrieť si snímky, z ktorých mnohé boli ocenené významnými cenami na festivaloch v Cannes, Berlíne, Benátkach, alebo majú ocenenia za najlepší český film, a nemá príležitosť zoznámiť sa aj s filmami, ktoré patria k najlepšiemu a najzaujímavejšiemu, čo vo svete filmu vzniklo.

Jedným zo spôsobov, ako divákom v Bratislave v súčasnosti umožniť pozrieť si artové filmy v dôstojných priestoroch v centre mesta, je plánované prebudovanie Charlie centra, ktoré je v správe Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Po skončení sporov s terajším prenajímateľom plánuje SFÚ realizáciu projektu \"Arthouse\" ako viacúčelového priestoru, kde sa budú premietať nové slovenské, ale aj európske a svetové filmy a vytvoria sa priestory na výstavy a filmové múzeum.